Vznik Lipníka – osady sa predpokladá už v 12. storočí. Prvá písomná správa o obci je až z f. 1355. Vývin obce bol dlhý čas veľmi pozvoľný. Podľa dochovaných prameňov Lipník mnoho trpel počas husitských vojen, mnoho príkorí zažil aj od okolitých zemepánov, ktorí pomocou svojich poddaných vyrubovali jeho lesy, a tak stenčovali majetky obce. Ešte aj v 16. storočí bol Lipník pomerne malou obcou, napr. r. 1553 mal iba 10-15 usadlostí. Určitý väčší rozmach obec zaznamenáva až o storočie neskôr. R. 1675 mala už 132 obyvateľov, a tak pravdepodobne práve v tomto období môžme očakávať plne organizovanú obecnú správu i vznik vlastného symbolu.
Lipník sa samostatne vyvíjal do r. 1976 – do pripojenia k obci Chrenovec. Lipník sa stal jeho miestnou časťou. Dňa 1. januára 1993 sa od Chrenova odčlenil a je opäť samostatnou obcou.
Najstaršie známe pečatidlo obce pochádza až z r. 1842. Dátum vzniku pečatidla ukončuje kruhopis, ktorý znie: ‚ OBEC LIPNÍK ANNO 1842. V strede pečatného poľa je vyrytý symbol obce, ktorý je svojím obsahom veľmi príbuzný súvekému znaku Chrenova. V pečatnom poli je vyrytý roľník, ktorý v pravej ruke drží palicu.
J. Kováč a O. Besse pripísali Lipníku aj pečatidlo z r. 1848 s celkom iným obsahom. V strede sú skrížené tri poľnohospodárske náradia: kosa, trojzubé drevené vidly a hrable. Ide o omyl. Pečatidlo, ktorého odtlačok spomenutí autori uverejnili, patrí Malej Lehôtke, ktorá je dnes súčasťou Prievidze. Jasne to dokazuje kruhopis pečatidla: PECAT OSSADA (!) KIS LEHOTKA 1848. J. Kováč a O- Besse ťažko čitateľný kruhopis určite prečítali ako „Kis Lipnik“, pritom si neuvedomili, že Malý Lipník nikdy nejestvoval.
7. Lipníka sme našli iný, jeden celkom neznámy a doslova prekvapujúci prameň. V r. 1852 vzniká nové obecné pečatidlo od toho kovorytca, ktorý v tomto istom roku (1852) vyryl nové pečatidla susednému Chrenovcu i Brusnu. Má rovnako koncipovaný kruhopis: PECSADA OSADI LIPPNIK (!), v spodnej časti pečatného poľa sú rovnako dve olivové ratolesti a v strede pečatidla je tiež cirkevný motív: sv. Trojica. Pretože ide o motív, ktorý zaberá celý stred pečatného poľa, letopočet 1852 nemohol byť vyrytý po stranách figúr, preto je umiestnený pod nimi.
Ako prekvapujúci charakterizujem tento prameň najmä preto, že v Lipníku nik neuvádza ani kostol, ba ani kaplnku, pritom cirkevný motív v pečatidle obce nemôže byť náhodný. Predpokladáme, že sa v budúcnosti nájdu doklady o existencii tunajšieho kostola, ktorý bol zasvätený sv. Trojici a súčasne sa potvrdí, že sv. Trojica bola pôvodným symbolom obce.
Odtlačok pečatidla z r. 1852 sme našli na dokumente z r. 1871 a určite ho obec používala až do začiatku nášho storočia. Na prelome 19. a 20. storočia vznikla nápisová pečiatka – opäť veľmi príbuzná k nápisovým pečiatkam Chrenovca a Brusna – s textom: *
NYITRA VÁRMEGYE LIPNIK KIS KÒZSÉC * PRIVIGYEI JÁRÁS. Našli sme ju na listoch z r. 1907 a 1910. Táto pečiatka ešte nevylúčila z používania pečatidlo so s. Trojicou. Tú z kancelárskej praxe vylúčila až nasledujúca nápisová pečiatka, ktorú vyryl budapeštiansky kovorytec Ignác Felsenfeld. Má opäť text v maďarčine: NYITRA VÁRMEGYE HÁR- SAS KÒZSÉG * 1910 *.
Pri tvorbe obecného erbu sa vo februári 1994 ponúkalo jediné riešenie, a to heraldicky upraviť Symbol Lipníka vyrytý v pečatidle obce z r. 1848. Navrhli sme modrý štít, v ktorom stojí striebornoodetý roľník so zlatou palicou v pravej ruke.
Kresby: Ladislav Čisárik ml.
Prof. Jozef NOVÁK
