Vstupom do Lipníka od Chrenovca po pravej strane je cintorín. V jeho strede je postavený veľký drevený kríž z dubového dreva. Občania ho obnovujú natieraním (konzervovaním dreva) a hovoria, že tento istý kríž tu stojí už najmenej dve storočia.

Drevená zvonica, z 18. storočia stojí v strede dediny. V tomto storočí obec patrila zemepánovi z Turca.Legenda hovorí, že údajne (pani) zemanka bola veľmi dobrá na svojich poddaných a darovala obci Lipník v roku 1783 zvon umieráčik, ktorý slúži dodnes. Na zvone je nápis: CAUSSAPRO 1783.Občania si postavili drevenú zvonicu, v ktorej umiestnili tento zvon. Vo zvonici sa modlili ruženec a pobožnosti k Panne Márii. Na priečelí zvonice, nad vchodom v malej kaplnôčke bola umiestnená socha Panny Márie Sedembolestnej. Túto vzácnosť, ktorá mala viac ako 200 rokov, v roku 1995 odcudzil neznámy páchateľ. V 80-tych rokoch minulého storočia na zvonici boli zvonku vymenené všetky dosky. Na obnovu zvonice prispel Obecný úrad a ružencové spoločenstvo.

Drevený kríž oproti zvonici stojí pri dome pána Ľudovíta Lenharta. Kamenný dom a drevený kríž boli postavené okolo roku 1890. Postavil ich Juraj Šovčík, neskôr sa s dvomi synmi z Lipníka odsťahoval a dom predal. O kríž sa starostlivo stará pán Ľudovít Lenhart.

Drevený kríž pri družstve. Nebohý pán Ján Gilan (otec pani učiteľky Gregušovej) v roku 1949 prišiel s nápadom, že na tomto mieste, kde sa rozchádzajú cesty do poľa, by sa patrilo postaviť kríž. Drevo na kríž darovali nebohý pán Štefan Šovčík (Bačeje) a nebohý pán Pavol Lenhart (Chovanceje-Starých). Kríž zhotovili majstri Meliškovci. Toho času je kríž zabezpečený železnou podperou.

Neobchádzajme tieto miesta bez povšimnutia a pozdravu. Postojme a v tichu sa pomodlime !

Obec Lipník leží v severnej časti hornonitrianskej kotliny na strednom toku rieky Handlovka.

Nadmorská výška v strede obce je 321 m n. m. Územie tvoria staršie treťohorné pieskovce a granity. Na svahoch prevládajú dubovo – hrabové lesy a jedľobučiny.

Prvá písomná zmienka o obci je z roku 1355. Pôvodne patrila panstvu Sivý kameň, neskoršie Kerekovcom z Necpál, ktorí boli prívržencami husitov. V rokoch 1431 – 1434 ju zničili zápasy medzi zemanmi, prívržencami Žigmunda a husitov. V roku 1492 ju získali Majthényiovci. Od roku 1695 patrila panstvu Bojníc. Obyvatelia sa v minulosti zaoberali poľnohospodárstvom a chodili na lesné práce. Tretinu obrábanej pôdy tvorili kopanice.

Dominantou obce je drevená zvonica z polovice 19. storočia, najstaršou pamiatkou je zvon z roku 1783, kultúrny dom, postavený ako jeden z prvých v Handlovskej doline ( kapacita 100 ľudí ).

V súčasnosti má obec 492 obyvateľov. Obec má jedno katastrálne územie, rozloha obce Lipník je 549 ha. V obci prevláda zamestnanosť. Súčasný erb obce vychádza z historickej pečate Lipníka a zobrazuje v modrom štíte stojaceho strieborného muža v klobúku, s ľavou rukou vbok a pravou držiacou dlhú zlatú palicu.

Súčasnosť:
V súčasnosti sa obec Lipník dynamicky rozvíja.
Obec je splynofikovaná, vodovodnou a elektrickou sieťou  je pokrytá na 100 %, chýba nám však splašková kanalizácia.

V poslednej dobe boli v obci realizované nasledovné akcie :

• rozšírenie vodovodu a kanalizácie dažďovej vody
• výstavba futbalového ihriska
• vybudovanie chodníkov v centre obce
• rekonštrukcia kultúrneho domu a obecného úradu
• vstupná cesta do obce s chodníkom
• parčík pod kultúrnym domom
• rekonštrukcia miestnej materskej školy, vrátane výmeny strešnej krytiny
• vvýstavba bytového domu – 7b.j. typ PROFIS 6A
• rozširovanie individuálnej bytovej výstavby

Obec sa zapája do projektov na Čerpanie prostriedkov z eurofondov, z Programu rozvoja vidieka a z Programu LEADER.
Okrem vybudovania kanalizácie splaškovej vody nás trápi aj odkrytá kanalizácia dažďovej vody, ktorú by sme tiež chceli prekryť v dĺžke asi 500 m.

Na toto však nateraz nemáme dostatok finančných prostriedkov.

Vznik Lipníka – osady sa pred­pokladá už v 12. storočí. Prvá pí­somná správa o obci je až z f. 1355. Vývin obce bol dlhý čas veľmi pozvoľný. Podľa dochova­ných prameňov Lipník mnoho tr­pel počas husitských vojen, mno­ho príkorí zažil aj od okolitých ze­mepánov, ktorí pomocou svojich poddaných vyrubovali jeho lesy, a tak stenčovali majetky obce. Ešte aj v 16. storočí bol Lipník pomerne malou obcou, napr. r. 1553 mal iba 10-15 usadlostí. Ur­čitý väčší rozmach obec zazna­menáva až o storočie neskôr. R. 1675 mala už 132 obyvateľov, a tak pravdepodobne práve v tom­to období môžme očakávať plne organizovanú obecnú správu i vznik vlastného symbolu.
Lipník sa samostatne vyvíjal do r. 1976 – do pripojenia k obci Chrenovec. Lipník sa stal jeho miestnou časťou. Dňa 1. januára 1993 sa od Chrenova odčlenil a je opäť samostatnou obcou.
Najstaršie známe pečatidlo obce pochádza až z r. 1842. Dátum vzniku pečatidla ukončuje kru­hopis, ktorý znie: ‚ OBEC LIPNÍK ANNO 1842. V strede pečatného poľa je vyrytý symbol obce, ktorý je svojím obsahom veľmi príbuz­ný súvekému znaku Chrenova. V pečatnom poli je vyrytý roľník, ktorý v pravej ruke drží palicu.
J. Kováč a O. Besse pripísali Lipníku aj pečatidlo z r. 1848 s celkom iným obsahom. V strede sú skrížené tri poľnohospodárske náradia: kosa, trojzubé drevené vidly a hrable. Ide o omyl. Peča­tidlo, ktorého odtlačok spomenu­tí autori uverejnili, patrí Malej Lehôtke, ktorá je dnes súčasťou Prievidze. Jasne to dokazuje kru­hopis pečatidla: PECAT OSSADA (!) KIS LEHOTKA 1848. J. Kováč a O- Besse ťažko čitateľný kruho­pis určite prečítali ako „Kis Lipnik“, pritom si neuvedomili, že Malý Lipník nikdy nejestvoval.
7. Lipníka sme našli iný, jeden celkom neznámy a doslova pre­kvapujúci prameň. V r. 1852 vzniká nové obecné pečatidlo od toho kovorytca, ktorý v tomto istom roku (1852) vyryl nové pe­čatidla susednému Chrenovcu i Brusnu. Má rovnako koncipovaný kruhopis: PECSADA OSADI LIPPNIK (!), v spodnej časti pečatného poľa sú rovnako dve olivové rato­lesti a v strede pečatidla je tiež cirkevný motív: sv. Trojica. Preto­že ide o motív, ktorý zaberá celý stred pečatného poľa, letopočet 1852 nemohol byť vyrytý po stranách figúr, preto je umiest­nený pod nimi.
Ako prekvapujúci charakterizu­jem tento prameň najmä preto, že v Lipníku nik neuvádza ani kostol, ba ani kaplnku, pritom cirkevný motív v pečatidle obce nemôže byť náhodný. Predpokla­dáme, že sa v budúcnosti nájdu doklady o existencii tunajšieho kostola, ktorý bol zasvätený sv. Trojici a súčasne sa potvrdí, že sv. Trojica bola pôvodným symbolom obce.
Odtlačok pečatidla z r. 1852 sme našli na dokumente z r. 1871 a určite ho obec používala až do začiatku nášho storočia. Na pre­lome 19. a 20. storočia vznikla nápisová pečiatka – opäť veľmi príbuzná k nápisovým pečiatkam Chrenovca a Brusna – s textom: *
NYITRA VÁRMEGYE LIPNIK KIS KÒZSÉC * PRIVIGYEI JÁRÁS. Našli sme ju na listoch z r. 1907 a 1910. Táto pečiatka ešte nevy­lúčila z používania pečatidlo so s. Trojicou. Tú z kancelárskej praxe vylúčila až nasledujúca ná­pisová pečiatka, ktorú vyryl bu­dapeštiansky kovorytec Ignác Felsenfeld. Má opäť text v maďar­čine: NYITRA VÁRMEGYE HÁR- SAS KÒZSÉG * 1910 *.
Pri tvorbe obecného erbu sa vo februári 1994 ponúkalo jediné riešenie, a to heraldicky upraviť Symbol Lipníka vyrytý v pečatidle obce z r. 1848. Navrhli sme modrý štít, v ktorom stojí striebornoodetý roľník so zlatou pali­cou v pravej ruke.

Kresby: Ladislav Čisárik ml.

Prof. Jozef NOVÁK